S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.

 

PARTNERI


»

Čo by sme teda jesť ...


Bohužiaľ, väčšina potravín, ktoré dnes bežne jeme je priemyselne spracovávaných - zbavených väčšiny životne dôležitých živín, ktoré pôvodne mali a sú preplnené balastom. Toto sa týka všetkého od hamburgerov, hotových jedál, polotovarov, rýchleho občerstvenia, mnohých mliekarenských výrobkov, bieleho pečiva, hotových omáčok, sladkostí, cestovín, mnohých cereálií (ktoré nimi ani nie sú), keksami (ktoré vám dajú energiu na celé doobedie), macíkov (plnených presaldenou náplňou) pre Vaše deti a mnohých ďalších potravín, ktoré sa nám predkladajú ako zdraviu prospešné. Áno, tieto potraviny vám dodajú dostatok kalórií, ale to je všetko. Čo im ale chýba je množstvo vitamínov, minerálov, fytonutrientov, antioxidantov a iných látok, ktoré musia byť vo Vašej strave, aby ste boli zdraví.

Problém sme definovali jednoducho, ale jeho riešenie a implementácia do praxe bude spočiatku zložitá. Dám Vám na začiatok niekoľko typov, ktoré Vám ukážu správny smer. Ak chcete získať z Vašej stravy maximálne množstvo výživy, zamerajte sa hlavne na jedla úplne v reálnom stave, potraviny s čo najmenším stupňom spracovania, ako je to možné. To znamená, že sa snažte jesť toľko jedla v pôvodnom stave.

Napríklad, namiesto pitia pomarančového džúsu, ktorý má veľmi vysoký obsah cukru (áno, vo väčšine “ovocných”  nápojov, ktoré vidíme v obchodoch je príliš veľa cukru, ktorý je pre nás zlý), zjedzte celý pomaranč, alebo si vytlačte šťavu z pomaranča a rozrieďte si ju vodou. Alebo namiesto kuracích nugetov v cestíčku (ktorý, verte tomu alebo nie, je väčšinou ani nie kura), si dajte kuracie prsia, s kožou. Rovnako sa vyhnite hamburgerom, obalovaným mrazeným polotovarom, hotovým jedlám, rôznym “zdravým” potravinám a zamerajte sa na jedlá prírodné, ktoré si sami pripravíte z čerstvých surovín. Inými slovami, jedzte skutočné potraviny, nie “inžiniersky“ prepracované verzie skutočných potravín.

Poznámka: Neverili by ste, koľko potravín a výživových doplnkov, ktoré sú prezentované ako zdraviu prospešné su iba obyčahný "Priemyselný balast". Neuvádzamich tu konkrétne, lebo podľa mojich skúseností by sa to mohlo obrátiť proti mne. Nednárodné potravinárske spoločnosti napríklad už v potravinách pre deti užívajú látky, ktoré sú návikové a pomaly, ale systematicky robia deti závislými na tej ktorej potravine. Robia to isté, čo robili americké cigaretové monoply. Mjú však ja obrovský aparát právnikov, aby ich v prípade potreby zachránil. Zodpovední činitelia to tolerujú a zasiahnu len okrajovo. Ak by ste mali záujem, môžeme Vám v tomto smere poradiť.

Áno, môže to znieť trochu zmätene. ale nechajte ma to vysvetliť. Už vieme, že je potrebné vyhýbať sa spracovaným potravinám a zamerať sa na skutočné potraviny, ktoré sú bohaté na živiny, ktoré nám budú prospievať. Ale práve, na ktoré celé, skutočné potraviny, by ste sa mali zamerať?

Skutočná odpoveď je jednoduchá: rastlinná a živočíšna potrava. Pravdepodobne ste počuli, že celozrnné potraviny sú dobré ... v skutočnosti nie ceľkom. Áno, sú lepšie ako jesť vysoko kalorický biely chlieb a priemyselne spracované cestoviny, s nízkym obsahom živín. Áno, sú lepšie ako jesť pšeničný chlieb, majú predsa len niektoré základné vitamíny a minerály, ale mnoho z nich obsahuje len málo skutočme celozrnných zdrojov a obsahujú jednoduché sacharidy v skrytej forme. To sa týka hlavne raňajkových cereálií, ktoré nie sú ani z ďaleka tak zdravé, ako sa prezentujú. Viete, že mnoho z nich obsahuje viac ako polovic jednoduchých sacharidov?

Ale problém je, že za 100.000 generácií  2,4 milióna rokov dozadu  a 99,97% ľudskej evolúcie, ľudstvo obilniny nepoznalo - jednoducho ľudstvo so nevytvorilo ešte schopnosť tráviť obilniny. Po väčšinu času existencie ľudstva sa naša strava skladala z rastlín, polodov a živočíchov. Naši predkovia boli hlavne lovci a zberači plodov.
Ale naraz (v evolučnom zmysle), pred 10.000 - 12.000 rokmi, čo je z hľadiska evolúcie iba krátka epizóda objavili ľudia na blízkom východe obilniny, ľudia začali jesť zrná. A hádajte, čo sa stalo potom? Začali sa objavovať choroby ako srdcovo cievne ochorenia, cukrovka a rakovina. Predtým ľudstvo týmito chorobami trpelo len zriedkavo. Naši predkovia sa stali roľníkmi len nedávno. Isteže to bol významný krok v evolúcii a má pre ľudstvo veľký význam. Ale ľudstvo za tento pokrok platí daň vo forme civilazačných chorôb.

Ak sa však pozrieme na obilniny, ktoré pestovali prví roľníci, zistíme, že to vlastne boli pôvodné rastliny, ktoré sa len človek naučil pestovať. Jednalo sa teda o prirodzené rastliny. Aj spôsob ich spracovania bol jednoduchý. Obilie drvili v mažiaroch, neskôr pomocou žarnovov ( mimochodom ešte v 19. storočí si väčšina našich predkov pripravovala obilie na žarnovoch). Jedli teda skutočne celozrnné potraviny. Robili si z nich placky a kaše. Keď to zhrnieme, jedli ešte stále pomerne zdravú stravu.

Až priemyselná revolúcia spolu s technológiami doviedli poľnohospodársku prvovýrobu, ale aj výrobu potravín do dnešného stavu. Boli vyšľachtené nové odrody rastlín,  ktoré dávali stále vyššie výnosy, ľahšie sa spracovávali a prinášali vyššie zisky pre ich producentov a spracovateľov. Navyše, keď sa pozriete na svet v ktorom žijeme dnes, alergia na pšenicu a lepok (bielkovina nachádzajúca sa v obilí), sú ďalším dôkazom toho, že naše telo sa ešte nevyvinulo schopnosť tráviť tieto potraviny - doslova, dnešné obilniny sú viac vhodné ako krmivo pre hospodárske zvieratá! Na druhej strane si ale musíme uvedomiť, že bez tohto “ POKOROKU” by dnes ľudstvo asi ťažko dokázalo uspokojiť potreby výživy.

Z globálneho hľadiska je väčšina produkcie obilnín vo svete určená pre výkrm úžitkových zvierat. Parametre potravín sa prevážne testujú na prírastkoch jatočných zvierat a rentabilite chovu.  Tieto výsledky sú potom aplikované aj do výživy ľudí. Kto by financoval výskum, ktorý by povedal, že strava z priemyselne spracovaných obilnín je pre človeka nezdravá?

Nie je preto pre nás žiadnym prekvapením - ak sme si nevyvinuli schopnosť tráviť určité potraviny (v tomto prípade, obilie), potom naše telo sa ešte nestihlo pripraviť metabolizovať ani ostatné “ moderné” potraviny. Takže, ak sme zrazu začali jesť ( za posledných 100-150 rokov) iné nové potraviny a naše DNA je na 99,97% rovnaká ako u našich dávnych predkov, nie je divu, že nastalo obdobie civilazačných chorôb.

Je to ekvivalent toho, akoby ste naliali naftu do vášho auta na benzín a očakávať, aby všetko bolo v poriadku - samozrejme to nebude, pretože vozidlo je postavené pre prevádzku na benzín.

Uvedomte si, kde všade dnes užívame obilniny vo všetkých možných spracovaných, rafinovaných formách potravín, (pečivo, sladkosti, polotovary, nápoje, mliečne výrobky, ovocné šťavy, hotové omáčky, kečupy, mäsové výrobky, …atď. ).  Nie sú to len pekárenské výrobky, ktoré sa rýchlo metabolizujú na glukózu, ale aj všetky potraviny v ktorých sa nachádzajú tzv. modifikované škroby. Čudovali by ste sa kde všade sa nachádzajú.

Ľudský organizmus vyžíva iba zlomok glukózy (cukru), ktoré dostáva v potrave a vie si ho uložiť iba malé množstvo asi 500 gramov glukózy (vo forme glykogénu) vo svaloch a pečeni. Naše telo má mechanizmus na reguláciu hladina glukózy v krvi. Ak je v krvi veľa glukózy, začne pankreas produkovať hormón inzulín. Tento raketoplán všetku prebytočnú glukózu odprace z krvi a pomocou procesu (lipogenéza) ju premení na tuky a uskladní ich v tukových tkanivách. Naše telo má vlastne dve nádrže na uskladnenie energie. Malú nádrž na glykogén, ako som už uviedol asi 500 gr. a druhú obrovskú ma uskladnenie tukov, ktoré je takmer neobmedzená (desiatky kilogramov). Tak to je v našom organizme naprogramované a evolúcia to zatiaľ nezmenila. To je fakt, ktorý vysvetľuje vznik civilizačných chorôb. ( obezity, cukrovka, srcovo-cievne ochorenia a iné).

Ale to naozaj nie je najväčší problém.
Vieme už že inzulín slúži na reguláciu hladiny cukru v krvi. Ale je tu aj iná primárna úloha inzulínu, metabolizmus tukov - rozhodovanie o tom, čo robiť s tukom v tele, kedy ho ukladať, kedy zase použiť, atď. Pri každej dávke sacharidov vaše telo zvyšuje hladinu inzulínu, ale tiež signalizuje, aby vaše bunky uložiť viac tuku (prostredníctvom špeciálneho enzýmu LPL), rovnako ako aj držalo tuky, ktoré už má (cez iné zvláštne enzýmy HSL). Takže, keď budete jesť rafinované, spracované sacharidy a modifikované škroby,  ktoré sa veľmi rýchlo premenia na glukózu, v podstate programujete vaše telo uložiť viac kalórií vo forme tuku a brániť spaľovaniu už existujúcich tukov. A aby to nebolo dosť, najhoršie teraz je, že keď sa vaše telo naučilo nespaľovať tuk na energiu, je nutné túto energiu odniekiaľ zobrať. Jediný spôsob pre telo je teraz energia zo sacharidov, a jediný spôsob, ako dostať energiu  sú zase len sacharidy. Začína začarovaný kruh pocitu hladu, ktorý zaháňame zase len sacharidmi v rôznych formách.

To je dôvod, prečo jete veľa sacharidov. Ani si to neuvedomujete, ale hlad spôsobený nízkou hladinou glukózy v krvi vás aj napriek vašim výčitkám stále viac a viac zaťahuje do naozaj začarovaného kruhu. Toto by mal byť pre vás dostatočný dôvod, aby ste sa začali chrániť pred všetkými formami spracovaných, rafinovaných sacharidov.

Takže ak obilniny a sacharidy nie sú riešením, čo to je? Ak sa pozrieme na kultúry, ktoré stále žijú pôvodným štýlom a jedia prirodzenú stravu  (ktorí neboli vystavení civilizácii) a ak sa pozrieme na výskumy, ktoré študovali ako sme jedli pred 10.000 - 12.000 rokmi, objaví sa veľmi rozumná alternatíva, zelenina, ovocie, plody, živočíšne bielkoviny. To pre nás znamená dobrú správu, ale aj potreba zachovať niektoré dôležité zásady o ktorých napíšem nabudúce.

YWQ1MGYyN